Útulok Emauzy

Nocľaháreň je sociálnou službou krízovej intervencie poskytovanou podľa § 25 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách v platnom znení.

Služby sú poskytované celoročne a pobytovou formou pre fyzické osoby v nepriaznivej sociálnej situácii z dôvodu, že nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, ktoré nemajú zabezpečené ubytovanie alebo nemôžu doterajšie bývanie užívať.

Kapacita služby v Charitnom dome sv. Alžbety je 50 prijímateľov a Útulok Emauzy má kapacitu 26 prijímateľov.

Poskytované služby:

• ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania
• sociálne poradenstvo
• nevyhnutné ošatenie a obuv; utváranie podmienok na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín; vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny; upratovanie; pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva; záujmová činnosť

• O podmienkach prijatia sa môžete informovať telefonicky, e-mailom alebo osobne. Pracovníci zariadenia vám poskytnú základné informácie o poskytovaných sociálnych službách a postupe pri podávaní Žiadosti o poskytovaní sociálnej služby
• Písomne vyplnená Žiadosť o poskytovaní sociálnej služby
• Žiadosť môže žiadateľ o sociálnu službu:
• vyplniť osobne v Charitnom dome sv. Alžbety
• odoslať poštou na adresu: Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova, 040 01 Košice
• odoslať e-mailom na adresu: chd.kosice@charita-ke.sk
• Absolvovanie osobného rozhovoru:
• V prípade, ak zariadenie nedisponuje voľným miestom, bude žiadosť zaradená do Evidencie žiadostí. Po uvoľnení miesta v zariadení budú pracovníci kontaktovať žiadateľa telefonicky alebo e-mailom

Charitný dom sv. Alžbety v Košiciach začal svoju históriu písať v roku 2005. Dňa 23. júna 2005 zariadenie pre ľudí bez domova posvätil a tým aj slávnostné a oficiálne uviedol Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy.

V charitnom dome s registrovanými 80 miestami ľudia v núdzi nachádzali prístrešie v provizórnom režime už od januára. Po slávnostnom otvorení sa činnosť sociálneho centra, strediska NotaBene rozšírilo o poskytovanie služieb počas celých 24 hodín.

Na vznik zariadenia prispel Košický samosprávny kraj a Mesto Košice. Budovu do užívania odovzdali Železnice Slovenskej republiky. Prvý projekt v rámci charitného domu bol zameraný na pomoc závislým na alkohole a ich rodinám. Prebiehal vďaka spolupráce s nemeckou charitou v Darmstadte.

Svätá Alžbeta (1207 – 1231) žena, ktorá pomáhala chudobným a chorým.

Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy. V rozprávaní o jej života sa do historických faktov miešajú prikrášlené príbehy.

Po smrti bola vyhlásená za svätú. Alžbeta bola od malička hlboko veriaca. Jej oddanosť Bohu sa nekončila iba pri modlitbe, prenášala ju do každodenného života. Vzdala sa luxusu a žila veľmi skromne, nenosila korunu a drahé róby.

Čo bolo najdôležitejšie v jeho živote – starala sa o chudobných. Biednym rozdávala pri bráne jedlo a almužny, chorých púšťala na hrad a vlastnoručne ich kúpala. Manžel proti jeho skutkom nenamietal, no jeho rodina áno.

Keď mala Alžbeta dvadsať rokov, jej manžel Ľudovít cestou na križiacku výpravu podľahol moru. Alžbeta opustila hrad Wartburg, na znak chudoby sa zaodela do sivého odevu a svoje dedičstvo rozdala. Dala postaviť nemocnicu v Marburgu a pokračovala v ošetrovaní chorých a rozdávaní almužien. S láskou sa starala najmä o deti, hoci svoje vlastné tri vlastné opustila. Jej misia netrvala dlho, pretože ako 24-ročná ochorela a zomrela. Okrem ošúchaného plášťa, ktorý mala na sebe, všetko odkázala chudobným.

Pri jej hrobe sa začali diať zázraky. Mŕtvi ožívali, chorí sa uzdravovali. Pápež nechal vypočuť 700 svedkov a preveriť 106 zázrakov. Potom Alžbetu vyhlásili za svätú.

Alžbeta, ktorú nazývali Uhorská alebo Durínska, priniesla úplne nový spôsob zasvätenia života Bohu. Netrávila život v modlitbách za múrmi kláštora, ale bola medzi ľuďmi a poskytovala pomoc biednym. Zmenila nazeranie na chorých, ktorých sa dovtedy každý štítil, a ona, kráľovská dcéra, im zrazu utierala tvár vlastnou šatkou. Jej život sa stal vzorom pre mnohé humanitárne pracovníčky a pracovníkov.

spracované podľa knihy: Super ŽENY – Príbehy výnimočných žien z našej histórie (Andrea Kello Žačoková)