Katolícke noviny 29.3.2020
Mária Bíla
Od 24. februára do 6. marca bola v Michalovciach inštalovaná putovná výstava Hospic v obrazoch. Fotografie Kataríny Klimekovej zachytávajú pacientov a personál slovenského hospicu – Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. Viac o výstave nám porozprávala Silvia Hrabčáková z Arcidiecéznej charity Košice.
Koľko fotografií bolo vystavených a v akom časovom rozmedzí vznikali?
- Výstava Hospic v obrazoch pozostáva zo štyridsiatich fotografií, ktoré mapujú priebeh každodennej práce v našom zariadení. Fotografie vznikali postupne, prvé už asi pred piatimi rokmi. Minulý rok sa niektoré zábery aktualizovali, ako napríklad ten, čo zobrazuje kolektív zamestnancov Hospicu Matky Terezy.
Ako a prečo vôbec vznikol nápad zachytávať umierajúcich ľudí a pracovníkov hospica na fotografiách?
- Myšlienka výstavy vznikla prvotne s cieľom zachytiť celkovú hospicovú starostlivosť na Slovensku prostredníctvom záberov zo štyroch zapojených hospicov. Keďže zábery práve z nášho hospicu boli čoraz početnejšie, tak sme túto výstavu použili aj samostatne. Zábermi sme chceli zachytiť každodennú fyzicky i psychicky náročnú prácu tých, čo sa starajú o umierajúcich, ale zároveň aj nádej pacientov. Téma zomierania je často tabuizovaná, bojíme sa o smrti rozprávať a už vôbec sa na ňu poctivo pripraviť. Tento nápad preto vznikol i ako forma osvety verejnosti, že smrť je súčasťou nášho života a aj v náročnom terminálnom štádiu, keď človek vyslovene zomiera, existuje odborný a ľudský prístup zmierenia bolesti a utrpenia.
Ako a prečo vôbec vznikol nápad zachytávať umierajúcich ľudí a pracovníkov hospica na fotografiách?
- Myšlienka výstavy vznikla prvotne s cieľom zachytiť celkovú hospicovú starostlivosť na Slovensku prostredníctvom záberov zo štyroch zapojených hospicov. Keďže zábery práve z nášho hospicu boli čoraz početnejšie, tak sme túto výstavu použili aj samostatne. Zábermi sme chceli zachytiť každodennú fyzicky i psychicky náročnú prácu tých, čo sa starajú o umierajúcich, ale zároveň aj nádej pacientov. Téma zomierania je často tabuizovaná, bojíme sa o smrti rozprávať a už vôbec sa na ňu poctivo pripraviť. Tento nápad preto vznikol i ako forma osvety verejnosti, že smrť je súčasťou nášho života a aj v náročnom terminálnom štádiu, keď človek vyslovene zomiera, existuje odborný a ľudský prístup zmierenia bolesti a utrpenia.
Ako reagovali samotní pacienti na to, že sa stávajú objektmi fotografického záujmu?
- Ako ste si na fotografiách mohli všimnúť, pacienti sú fotení veľmi citlivo. Buď zábery zachytávajú len detail ruky alebo nejakého ošetrenia, či láskavú starostlivosť personálu. Niektorí z pacientov v terminálnom štádiu už ťažšie vnímajú prostredie okolo. Tí, ktorí sú alebo boli pri vedomí, nám na fotografovanie udelili súhlas a reagovali pozitívne.
Aké je posolstvo týchto fotografií?
- Posolstvom fotografickej výstavy Hospic v obrazoch je ukázať starostlivosť a opateru o pacientov v dvoch rovinách. Fotografie zachytávajú pacienta, nevyliečiteľne chorého alebo zomierajúceho človeka s nádejou a túžbou v srdci. Na strane druhej prinášajú pohľad na odborný, láskavý a svedomitý personál. Prostredníctvom nich zameriavame pozornosť nielen na samotnú hospicovú filozofiu, ale aj upozorňujeme na nedostatok zariadení zameraných na paliatívnu starostlivosť na Slovensku.
Prečo nie sú zábery – aspoň tie, ktoré som mohla vidieť – farebné?
- Čiernobiely odtieň fotografií Kataríny Klimekovej zdôrazňuje obsah daného záberu. Nechceli sme len zaujať samotným záberom, ale vystihnúť moment, ktorý zachytáva. Dramatickosť dokresľuje celkovú atmosféru hospicovej starostlivosti.
Kto každý a akým spôsobom sa podieľal na vzniku výstavy?
- Na poslednej výstave, ktorá sa uskutočnila na prelome mesiacov február a marec v meste Michalovce spolupracovala Arcidiecézna charita Košice s Domom Matice Slovenskej – Michalovce a Zemplínskom osvetovom stredisku. Za vznikom, samozrejme, stáli zamestnanci i pacienti Hospicu Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.
Kde všade už bola výstava inštalovaná a aké sú ďalšie zámery s ňou?
- Výstava bola po prvýkrát uvedená na akademickej pôde Prešovskej univerzity, kde sa tešila obrovskému záujmu odbornej i laickej verejnosti. V mesiaci november boli fotografie vystavené v priestoroch galérie Poľsko-slovenského domu v Bardejove. V priebehu roka by sme ju chceli prezentovať aj v meste Košice a spoluprácu nám prisľúbili aj za hranicami v meste Užhorod.
Aké spätne väzby dostávate od recipientov?
- Späté väzby sú len pozitívne. Na vernisáži boli príbuzní našich pacientov, ktorých sme sprevádzali v zariadení do konca. Tí s vďačnosťou spomínajú na svojich blízkych a našu starostlivosť o nich. Často sa objaví nejedna slza. Študenti zas reagujú so záujmom, lebo o tejto téme a problematike doposiaľ nevedeli alebo mali len minimálne znalosti. Mnohých ľudí to núti stíšiť sa a zamyslieť nad zmyslom života, kam smerujeme alebo aké je naše poslanie.
