Hospic Matky Terezy: jeho patrónka má svoju plastiku na novom Nádvorí nádeje
Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi, ktorý je súčasťou Arcidiecéznej charity Košice, otvoril včera, 4. septembra, nové Nádvorie…
Blízko pri človeku
Masarykova 19
040 01 Košice
Zariadenie spravuje: Arcidiecézna charita Košice
Adresa
Pri štadióně 23
085 01 Bardejovská Nová Ves

Hospic Matky Terezy Bardejovská Nová Ves
Všeobecný kontakt
PhDr. Bohuš Čepiga, PhD.
Hospic Matky Terezy, prvý hospic na Slovensku, je miestom na dôstojné prežitie posledných chvíľ nevyliečiteľne chorých ľudí. V hospici sa zameriavame na paliatívnu starostlivosť, ktorá sa snaží uľaviť od bolesti. Pacientom nesľubujeme uzdravenie, ale prinášame nádej. Zmierňujeme bolesť, rešpektujeme ľudskú dôstojnosť a do posledných chvíľ stojíme blízko pri človeku. V hospici je zaregistrovaný aj Dom ošetrovateľskej starostlivosti.
Hospicovú starostlivosť upravuje zákon § 7 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je samostatné zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa neho hospic garantuje pacientovi, že nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, vždy bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach života neostane sám.
Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) je zdravotnícke zariadenie podľa zákon § 7 ods. 4 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je samostatné zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti.
V DOS sa poskytuje nepretržitá ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská rehabilitácia a služby s nimi súvisiace osobám, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, pričom si nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nie je možné ju poskytovať v prirodzenom sociálnom prostredí.
Myšlienka výstavby charitného zariadenia v Bardejove vznikla v roku 1992 a postupne sa stala jej prioritou. Tú uvítala a ochotne podporila rímskokatolícka cirkev poskytnutím budovy bývalej školy spolu s pozemkom v prímestskej časti Bardejovská Nová Ves.
Z poverenia arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa výstavbou tohto diela začala zaoberať arcidiecézna charita Košice pod vedením vtedajšieho riaditeľa Ing. Jána Deča v úzkej súčinnosti s vtedajším dekanom dr. Jozefom Jurkom.
Najskôr to bola snaha zariadenie pre seniorov s nákladom cca 1,6 milióna Sk. Tento zámer sa však nevydaril, pretože sa zistilo, že budova je v nevyhovujúcom stave, a tak sa musel vypracovať nový projekt, už s rozpočtom cca 10 miliónov Sk.
24. novembra 1997 Mons. Alojz Tkáč požehnal základný kameň i celé stavenisko budovy s kapacitou 15 lôžok.
V januári 1998 už začala konať stavebné práce firma Rekostav, a.s., Bardejov, ktorá však skrachovala a stavba sa zastavila. O projekt sa začalo zaujímať aj zahraničie (finančne ho podporili z Nemecka a Holandska), čo dalo podnet na zvýšenie kapacity na dnešných 20 lôžok. Predpokladané náklady tým však narástli na cca 20 miliónov Sk.
Podarilo sa nájsť firmu, Horizont-Vertikal, s.r.o., zo Svinej, ktorej sa po mnohých úskaliach technického i finančného charakteru podarilo hospic za stavebného dozoru Ing. Daniela Fecka dobudovať.
Po kolaudácii ho požehnal vtedajší arcibiskup-metropolita košickej arcidiecézy Mons. Alojz Tkáč 16. septembra 2002 a do prevádzky bol uvedený 1. júla 2003 svojím zriaďovateľom, Arcidiecéznou charitou Košice.
Bola zakladateľkou rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľkou Nobelovej ceny za mier.
Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes 8 (podľa iných zdrojov 7 až 10) rokov. Mala dvoch súrodencov – brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium, či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej.
Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM – Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice.
29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.
Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a jej pravej cesty. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty bola rozhodnutá o zmeniť svoj život.
V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole Loretániek a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel.
7. októbra 1950 bola schválená nová Kongregácia misionárok lásky (rehoľná skratka MC; ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. 1. februára 1965 sa sestry stali rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie a na jej miesto nastúpila sr. Nirmala MC.
Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou.
Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi, ktorý je súčasťou Arcidiecéznej charity Košice, otvoril včera, 4. septembra, nové Nádvorie…
Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi, ktorý zastrešuje Arcidiecézna charita Košice, si počas víkendu uctil pamiatku zosnulých…
V priestoroch hotela Alexander v Bardejovských Kúpeľoch sa dnes uskutočnila XIV. vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, ktorá sa…

Phasellus orci lectus, blandit sed libero quis, auctor convallis eros. Aenean semper nibh nec nisi mattis mollis. Nulla facilisi.
FORM